AUTO.
U mladých sa tomu ani tak nečudujem, chcú sa predviesť, zapôsobiť, rýchlejšie spoznať „ život" a ľudí v iných krajoch.....Nečudujem sa ani tím ktorí auto používajú v práci. Čudujem sa však starším ktorí už nejedno auto „zodrali" deti majú odrastené, kvôli práci ho nepotrebujú a predsa túžia po novom „krásnom autíčku" ktoré ich urobí šťastným.
Nechápem v čom to je, aby im závidel sused? Však aj sused si môže kúpiť auto ak po ňom zatúži.
Aby zohnal a priviezol nejaký nedostatkový tovar? Nie! V dnešnej dobe v marketoch kúpite všetko a ak to náhodou nemajú, cez internet sa to dá objednať a z radosťou vám to i privezú ak chcete.
Zaviesť rodinu či iba seba na dovolenku? Nie! Veď len hlupák by kupoval a staral sa o auto kvôli dovolenke ( málo kto môže dovolenkovať viac ako dva krát za rok) auto na dovolenku sa dá dnes aj hravo požičať a vybrať si také aké vyhovuje,(terénne, kempingové, pre viac osôb....) pri prerátaní (poistky, diaľnica, údržba) takáto dovolenka je lacnejšia ako na svojom aute.
K vôli koníčku (veterán, športu, radosti zo šoférovania...) to áno, ale to môže iba majiteľa pobaviť, potešiť, ale nie urobiť ho šťastného.
Vlastniť auto je iba jedna z túžob, po kúpe spôsobí radosť, potešenie (kladné emócie), ktoré časom „odídu" samé. Môže sa však stať, že kladné emócie sa v okamihu „premenia" na žiaľ, smútok (záporné emócie), bohužiaľ stáva sa to najmä mladým začínajúcim šoférom. Potom auto „neprinieslo" vytúžené „šťastie", ale „kopec" problémov.
Sú aj takí ktorí vlastnia viac aut, a stále si kupujú ďalšie, mysliac, že práve aké nemá nik, ich urobí šťastným a potom ich ide „poraziť" keď stretnú na ceste také isté. Sú to ľudia ktorým auto slúži na „reprezentáciu" svojej osobnosti. (čím nižšie ego, tým väčšie a silnejšie auto).
Vlastný dom (byt)
„Môj dom, môj hrad" týmto sloganom lákajú zákazníkov na kúpu kadejakých „sprostostí" na vylepšenie a skvalitnenie bývania.
Áno s tým súhlasím, každý túži po svojom vlastnom súkromí, kde bude „pánom" a nemusí sa nikomu podriaďovať.
Stavať však „palác" pre seba je prinajmenšom choré, pokiaľ staviteľ ráta stým, že svojim domom uspokojí partnerku, svoje deti.....a tým aj seba. Práve v palácoch býva najmenej šťastných ľudí. Väčšinou tam žijú v ustavičnom strachu a napätí (pred zlodejmi, závistlivcami...) , budujú masívne ohrady, montujú poplašné zariadenia a kamerové systémy. Čo majú vlastne tieto zariadenia ochraňovať? Šťastie majiteľa a jeho rodiny? Aké je to šťastie, žiť v neustálom strachu o svoj dom.
Kúpou alebo postavením domu nikoho neurobí šťastným, ale nasťahovaním šťastných ľudí do svojho domu môže vytvoriť šťastnú atmosféru a majiteľ pocíti spokojnosť (šťastie) svojho domova.
„Nie dom, ale tí čo v ňom bývajú, urobia z domu taký domov aký SÚ"
Dobrá žena (dobrý muž)
Ako vlastne má vyzerať, čo má vedieť, dobrá žena (muž)? Podľa čoho zistím, že je dobrá/ý a určite budem s ňou (ním) šťastný/á? Dobrá ani zlá žena(muž) neexistuje, sú len ženy (muži) a každý je v niečom jedinečný.
Hľadať svoje šťastie v druhom človeku je úplne scestné a môže spôsobiť sklamanie nie len sebe, ale aj druhému.
Výhra.
Výhra nie je šťastie, ale náhoda, spôsobujúca radosť. Šťastím to nazvali tí ktorí prevádzkujú rôzne hry a potrebujú nalákať hráčov aby hrali a tým využívajúc (jednu z prirodzených ľudských vlastností) súťaživosť ku svojmu obohacovaniu sa. Víťazstvo , výhra, úspech.......to sú vyvrcholenia aktivít, alebo vrodených schopností jedinca spôsobujúce( radosť, potešenie, zviditeľnenie.....) kladné emócie sebe, prípadne aj svojim fanúšikom, ale neurobí nikoho šťastným. Skôr naopak môže nezvládnutie emócie zničiť charakter víťaza, alebo jeho zdravie.
Myslím si, že ten ktorý nezvláda kladné emócie je náchylný k patologickému hráčstvu (gamblingu) a ten ktorý nezvláda záporné emócie (smútok, žiaľ, neúspech....) je náchylný k samoľútosti a často „prepadá" depresiám, alkoholu či drogám.
Je potrebné naučiť sa ovládať svoje emócie, a čo najrýchlejšie sa po takomto zážitku vnútorne vyrovnať.