reklama

Výlet na Devín (príbeh)

Na konci pracovného týždňa mi do práce zavolala priateľka a pozývala ma na nejaký nedeľný výlet. Po rôznych návrhoch sme sa zhodli na Devíne. Náš rozhovor počul i kolega a poprosil ma, či by nemohol ísť s nami. Nevedel som či s tým bude súhlasiť aj priateľka tak som jej zavolal:-Ahoj Helka vyskytol sa problém

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

- Čo musíš pracovať?
-To chvála bohu nie, nedeľu mám voľnú, ale poprosil ma kolega, či by nemohol ísť s nami, že na Devíne ešte nebol a nemá tam s kým ísť.
-(smiech) Jasné, že môže a môže zobrať aj ďalších ktorí chcú. Ráno o 7:30 odchádza autobus, tam sa stretneme.
Keď som to oznámil kolegovi ten celý natešený pozval ďalších štyroch a aj šoféra s malým mikrobusom pre ôsmich, ktorým sa vozia domov. Keď som mu vysvetlil, že chodíme na výlety bez vlastnej dopravy, preto, aby sme sa nemuseli vracať späť k autu, ubezpečil ma, že auto príde po nás vždy tam, kam si budeme želať.
V nedeľu ráno o 7:30 na zastávke nastúpila k nám do nablýskaného mikrobusu prekvapená priateľka Helka. Cestou sme sa navzájom popredstavovali a začali baviť. A ako to už na Slovensku býva zvykom, samozrejme o práci a peniazoch. Snažil som sa prejsť k inej téme, no neúspešne. Keď sa začali vyzvedať kde pracuje a koľko zarába Helka, bol som už totálne naštvaný. Pozrela na mňa, usmiala sa a začala im rozprávať:
-Pracujem v reklamnej firme Libed s.r.o. (skús to prečítať odzadu)ako manažérka.
Mne sa uľavilo, vedel som, že ich bude lakovať, ale nechal som to tak, však tak im treba keď ich drží mamona. Keď im vysvetlila náplň svojej (vymyslenej)práce a po prezradení svojho (vymysleného)príjmu, oči sa im pretočili ako čerešne na hracom automate, a po preglgnutí jej môj kolega vraví:
-Však to máte viac ako ja.
-Neviem koľko zarábate vy, ale mne to postačuje, síce v susednej firme zarábajú ešte viac a majú nie len trinásty ale aj štrnásty plat, aj ma ľanárili, ale odmietla som, bo je to firma nesympatického, arogantného a dotieravého majiteľa. A tak zarábam menej, ale mám aspoň pokojný spánok a ten je k nezaplateniu.
Po tejto vete všetci súhlasne pritakali a stíchli. Pred nami sa už objavilo horstvo Devínskej Kobyly a pod ňou hradný kopec Devínu. Začali sme sa baviť už o prírode a našom výlete. Pod hradom nás čakalo prekvapenie, bol tam zraz amatérskych hudobných skupín country muziky ktorú ja i Helka máme radi, tak sme si niektorých vypočuli a „Báječnou ženskú" od Miška Tučného aj zaspievali. Zbadal som, že kolegovia už pokukujú po stánkoch s občerstvením tak Helke vravím:
-Mali by sme ísť na hrad, lebo kolegovia nám tu „stvrdnú" pri country výčape .....
Zasmiala sa a dodala:
-Alebo okoštujú country slivovicu a potom ich už nikam nedostaneme.
Cestou na hrad sa chlapi bavili o futbale. O jednom futbalistovi vedeli hádam všetko aj to s ktorou dievčinou chodil a prečo sa s ňou rozišiel a prečo sa oženil práve stou a nie inou, ale nevedeli si spomenúť v ktorom klube ho odchovali, a tak nás požiadali či to náhodou nevieme. Pozrel som na Helu a vravím im:
-Som rád keď viem s kým chodia moje dcéry a o ňom viem iba to, že hrá futbal.
-Ja žasnem nad vašimi vedomosťami o futbale, len nechápem k čomu je vám to dobré. Dodala Helka.
-To je také moje hoby.
Odpovedal kolega a celý naradostený pokračoval:
-Doma v jednej malej krčmičke máme svoj klub futbalových fanúšikov nášho mužstva, kde sa stretávame a diskutujeme o futbale. Máme tam „svoju" miestnosť s veľkým zeleným stolom a jedenástimi štýlovými ručne vyrezávanými stoličkami s vyrytými menami najslávnejších futbalistov, na ktorých môžu sedieť iba tí najstarší, ostatní sa musia uskromniť a sedieť u malých stolíkov pri stenách, ktoré sú obvešané dresmi, vlajkami a inými futbalovými trofejami. (porozprával na jedno nadýchnutie). Ja sedávam na „Maradonovy" (pochválil sa)
-Musí tam byť výborná „atmoška" pri pozeraní prenosu futbalového zápasu.
-To teda je,(pokračoval) pozeráme ich na veľkej „plazme", ktorú kúpil majiteľ krčmy, však mal aj za čo, vždy pri a po zápase mu tam urobíme poriadnu tržbu. Je tam super, no to sa nedá povedať, to sa musí vidieť.
Práve sme však dorazili k hradbám hradu, tak som si zobral slovo ja a vyprával som im, to čo som z histórie o hrade vedel.
Keď sme vyšli na najvyšší bod hradu vravím: (s pokusom o menšie odľahčenie či vtip)
-Tak toto je vrchol prvého kopca pohoria Karpát, ktoré sa tiahnu celým naším Slovenskom. Áno vážená dáma a páni, stojíme na prahu našej domoviny. Tam za Dunajom a Moravou je Rakúsko.
Tu niekde na týchto miestach nášho veľkého básnika, Sama Chalúpku, napadli prvé verše jeho revolučnej básne, „Mor ho" (a zarecitoval som pár veršov, ktoré som vedel ešte zo ZDŠ-ky)
Pozrel som na kolegov a oni nič, neusmiali sa, len z úžasom na mňa pozerali. Tak som pokračoval:
-Vidíte tie pestrofarebné vežiaky? Tak to sú bytovky nášho najväčšieho sídliska, ktoré nám určite závidí celá Európa. Niekedy dávno keď som bol na tomto hrade so Štúrovcami (to už Hela nevydržala, zasmiala sa a buchla ma po hrbe) boli tam iba malé rodinné domy a vily s ovocnými záhradami, ktoré pripomínali skôr vidiek a nie časť veľkomesta.
Kolegovia vytiahli foťáky a začali sa na pamiatku navzájom fotiť.
-A ty si nefotíš? Spýtali sa ma:
-Jasné, že fotím, tuto svojimi očami a ukladám tuto (a ukázal na svoju hlavu). Keby ste vedeli koľko tam mám už krásnych záberov, niektoré z nich by žiadny foťák nedokázal urobiť. Ja zbieram a „ukladám" si hlavne krásne spomienky a okamihy svojho života a tie sa nafotiť nedajú. Asi ma nepochopili, ale dali mi pokoj a tak sme si spoločne s Helkou mohli vychutnávať krásne výhľady na zrkadliaci sa sútok Dunaja a Moravy s krásnou scenériou za nimi. Som rád, že už ľavý breh rieky Moravy nešpatia ploty a každý, ak chce, môže si v nej aj zaplávať. Áno sloboda je tiež krásna, vždy si ju vážme, pomáha nám robiť sa šťastnými.
Potom ma požiadali kolegovia, či by sme nešli aj na Bratislavský hrad. Helka súhlasila, tak sme sa tam vybrali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA

Po príchode do Bratislavy na prianie Helky sme sa najprv zastavili v reštike na obed. Zaviedla nás k nej Helka vraj tam vynikajúco varia. Je útulná, štýlovo a vkusne zariadená, to tu bude aj poriadne drahé, blesklo mi hlavou keď sme si spolu sadali k malému stolíku pre dvoch pri okne. Kolegovia si sadli do stredu k najväčšiemu stolu pretože ostatné boli obsadené. Po prečítaní nápojového lístku som zistil, že ceny nápojov sú „normálne" a pivo dokonca lacnejšie ako v krčme do ktorej kolegovia chodia.
-To budú mať radosť z týchto cien: vravím Helke.
-Však som ti vravela, že je to výborná reštika. A keď ochutnáš jej špecialitu určite na ňu nezabudneš.
-Tak si ju dám , ukáž kde je napísaná v jedálnom lístku.
Keď mi ju ukázala tak som ju nedokázal prečítať. Bol to dlhý názov v španielčine, jazyk sa mi plietol a lámal, Helka sa smiala a tak po štvrtom neúspešnom prečítaní som to vzdal a poprosil o objednávku ju. Bolo to výborné mierne pikantné mäsko dusené v hromade kadejakej zeleniny podávané na liatinovej ešte horúcej panvici s plackami pripomínajúce lokše. Ona si objednala nejaké balkánske jedlo s kopou surovej zeleniny. Mala pravdu bol to pre mňa prekrásny gurmánsky zážitok. Keď sme sa najedli a dosýta vyrozprávali chcel som platiť, Helka vraví:
-Nie, ja som ťa pozvala tak mi dovoľ to aj zaplatiť.
-Nuž čo už, keď tak dobre zarábaš v Libede tak plať! A obaja sme sa zasmiali.
Keď však došiel vrchný už sme nemali čo platiť. Všetko vyrovnali a ukázal nám na stôl kde sedeli moji kolegovia a dvíhajúc poháre nám dávali najavo, že nám pripíjajú na zdravie. My sme im kývnutím hlavy na diaľku poďakovali a po dopití nápojov sme sa, previezli do starého mesta. Vyšli sme k hradu, ale dnu sme sa nedostali, lebo ho opravovali, kolegovia sa pofotili a išli sme pozrieť aj budovu parlamentu. Po obzretí si Bratislavy z hradného kopca sme sa poprechádzali starým mestom, kolegovia sa fotili takmer pri každej soche, pripomínali mi japonských turistov s foťákmi na prsiach, len šikmé oči im chýbali.
Po príchode k Helinmu domu som dostal od nej pozvanie na čaj, vraj má špeciálnu zmes zelín pre pokojný spánok. Nedalo sa mi odmietnuť a tak som tam vystúpil. Kolegovia sa poďakovali a ja im na to vravím:
-Za čo mi ďakujete? To ja vám musím poďakovať, však ste všetko za mňa poplatili a aj nás zadarmo dopravili kde sme chceli. Nato mi najstarší kolega povie:
-Za krásne prežitý deň s vami a čo tam po peniazoch, určite keby sme neboli išli s vami tak v krčme prepijeme možno i dva krát viac a na druhý deň by nás z toho boleli ešte aj hlavy.
Keď odišli, Helka sa ma spýtala:
-Ja im nerozumiem, tak prečo pijú keď vedia, že na druhý deň im bude z toho zle.
-To je na dlhé vyprávanie, uvoľňujú sa tým, to je klasický štýl života turnusových pracovníkov.
-Ak ťa to zaujíma, tak ti o tomto „vandrovníckom" živote porozprávam. Po ubytovniach som spával takmer 10 rokov a teraz znovu musím za prácou mimo domov. Ale sme tuším pozabudli na nejaký čaj či niečo také.
-Prepáč. Usmiala sa a vošli sme .....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V práci.
Na druhý deň kolegovia každému koho stretli rozprávali o tomto pre nich vraj úžasnom zážitku a vo svojich mobiloch ukazovali aj nafotené momentky. Pripadali mi detinsky, niektorí sa z nich aj vysmievali, ale im to zrejme nevadilo. Pri obede mi dávali rôzne návrhy, kam by som ich mal zaviesť, čo by chceli vidieť, jeden dokonca navrhoval ísť do ZOO, vraj tam ešte nikdy nebol. Rozosmialo ma to a v duchu som si predstavil ako 40- 55-ročným „deťom" ukazujem zvieratká.
Potom im vravím:
-Je to od vás milé, že výlet so mnou sa vám páčil, ale ja tu nie som zamestnaný ako turistický sprievodca, niekedy keď mi to okolnosti a čas dovolí, zas môžeme spolu niekam ísť. Vy si však môžete urobiť výlet aj sami, stačí keď obídete krčmu a pôjdete ďalej, určite tam nájdete niečo, čo vás nadchne, poteší či pobaví.
Nato jeden zahlásil:
- Tak to si viem živo predstaviť, ako sa z takéhoto výletu vraciame...... a všetci sa začali rehotať.
„Nuž čo už, pre nich je dúšok alkoholu príjemnejší ako krásne prežitý deň."

Stanislav Ferenčík

Stanislav Ferenčík

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný Slovenský Sandokan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu