reklama

Delírium

-Dlho som uvažoval nad zverejnením tohto smutného príbehu kamaráta, lebo je moc osobný, ale keďže už nie je medzi živými, tak mi to hádam odpustí. Samozrejme mená som pozmenil. Možno to niektorému čitateľovi pomôže, alebo..........

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Delírium.

Celý týždeň pršalo. V noci som čakal na vlak domov a ten „môj" čuduj sa svete, meškal iba 90min.
-Nuž čo už, to nie je ani hodina (zavtipkoval som si sám pre seba), vyšiel pred stanicu a zapálil cigaretu. Ako to už po staniciach býva v takomto počasí sa tam „motá" a somruje o peniaz či cigaretu veľa bezdomovcov. Po chvíli prišiel ku mne bradatý pán a oslovil ma menom. Pozrel som naň, vypadal čistý, nesmrdel ani pivom či vínom tak som mu odpovedal:


-A mi sa poznáme?
-Ja som Jano, čo ma nepoznáš? V sedemdesiatom deviatom sme takmer rok bývali spolu na ubytovni v Prahe.
-Jasné, prepáč ,ale takto zarasteného som ťa nespoznal, ako sa máš? Čo tu robíš?
-Ja tu v tomto meste bývam a čakám kedy prestane pršať, aby som mohol isť domov.
Zaspomínali sme si a porozprávali sa.
Vyučil sa za murára a tak väčšinu svojho života prežil po ubytovniach na stavbách. Postavil dom pre svoju rodinu a druhý pre syna. Dcéra sa vydala, ale po čase rozviedla a s dvomi deťmi sa vrátila bývať domov. Vraj preto sa začali doma hádať a tak sa rozviedol a po rozvode išiel bývať do mesta, kde si kúpil jednoizbový byt. Teraz býva sám a keď nemuruje vraj sa prechádza po meste.
-Teraz keď si rozvedený nejakú priateľku či družku si nehľadáš? Spýtal som sa.
Zamyslel sa, potom mi povedal:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


-Byt mám pekný, sám som si ho zmodernizoval, aj auto je v dobrom stave, mám aj trochu peňazí na knižke, ak by som potreboval viac ešte stále si ich dokážem zarobiť a mať tak aj dobrú ženu či frajerku už by mi k šťastiu nič nechýbalo. Možno by som aj prestal úplne piť.
-Čo piješ veľa? Pýtam sa.
-Po rozvode som sa rozpil, čo rozpil, priam rozchľastal, až som takmer skončil na „márach"
-????
-Raz som sa tak ožral, až som skončil „v delírku" na psychiatrii.
-Čože ty si zažil delírko? A videl si pobehovať aj biele myšky?
-Nie myšky, ale skôr potkany či čo to bolo za háveď. A začal rozprávať:


-Bol som murovať jednému kamarátovi dom a ako to už býva, tak som aj trochu popil. Po robote som nešiel rovno domov, ale ešte som sa stavil v krčme na pivo. Stretol som tam kamaráta Fera v dobrej nálade, tak sme si dali..... Neviem koľko sme toho vypili, ale asi dosť ,lebo si vôbec nepamätám svoj príchod domov. Nad ránom som sa zobudil a bolo mi strašne, tackalo ma, nič mi nechutilo jesť, cítil som sa slabý ako mucha, keď som ľahol, všetko okolo sa točilo. Na vzduchu mi bude určite lepšie a vyšiel som von do mestského parku, sadol na lavičku a potom .......si pamätám iba ... (neviem ako to nazvať)..toto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama


.... Sedím doma u mamy na gauči, popíjam domácu slivovicu, keď tu zrazu v sekretári kde má poháriky sa začalo niečo hemžiť v bielej guči. Postavím sa, prizriem k tomu lepšie a z guče začalo niečo vybiehať. Aha biele myšky, preblesklo mi hlavou. Tak ony nie sú v pohári ako rozprával Fero, ale v sekretári. Ale čo to? Šklblo so mnou. To nie sú myši a rúti sa to rovno na mňa. Uskočil som. Hodil sa na zem. Pre boha, čo to je, veď je to veľké ako potkan a stále je ich viac a viac. Bože môj, však ma zožerú, udupú, choďte preč! Zareval som. Chcel som ich rukami odohnať. Nedalo sa. Chcel som si zakryť aspoň tvár. Nedalo sa. Čo som zviazaný? Ani kopať som nemohol. Mykal som sa, kričal, nič nepomáhalo, stále prichádzali. Silno som zavrel oči a čakal. Tma, strašná čierna tma. Tie príšerné odporné hnusoby lozili po mne, cítil som ich tlapy po celom tele. Mecem sebou, nepomáha, stále lozia a behajú a sú čo raz ťažšie a ťažšie. Cítim sa ako pritlačený panelom, nedá mi dýchať. Zrazu začujem v diaľke hlasy. Zbadám v tme malinkú zlatom žiariacu bodku. A to je zas čo? Ďalšie príšery? I keď sa to pomaly ku mne približovalo, upokojovalo ma to. Hlasu nerozumiem nič, napnem sluch, začujem hlas svojej mami: (už päť rokov nežije)
-Neboj sa Janko, som tu pri tebe, držím ťa za ruku.
A naozaj, ucítil som dotyk ruky na pravom zápästí. Trhlo ma. Nado mnou sa skláňala postava v bielej šatke, pozriem do jej tváre, ale tú vôbec nemala, namiesto nej iba veľká čierna diera. Myklo mnou a kričím :
-Choď preč! Ty nie si moja mama!
Poslúchla a začala pomaly odchádzať, zmenšovať na malú bielu guľku a stratila sa medzi pohárikmi.
Počujem ďalšie hlasy:

SkryťVypnúť reklamu
reklama


-130 už je na tom lepšie, dajte ešte 50
Čo mi to dávajú, kto mi to dáva, kde „do Boha" som? Neskôr ma niekto tľape po líci a pýta sa:
-Tu sme? Halóó? Ako sa voláte?
Načo im to je, čo ma otravujú, však viem ako sa volám: som predsa .... „do Boha" kto som, ako sa to vlastne volám????... Jasné.....Jano....Áno Jano som... Som Jano, vykríknem , ale nič. Iba som to zamumlal. Začujem:
-No sláva! Už sme doma ....
Otvorím oči. Konečne tie hnusoby zmizli, v celom tele som cítil tlak, ale uľavilo sa mi...a zaspal som........potom neviem po akej dlhej dobe som sa prebudil. Okolo seba vidím iba postele a pomedzi ne pobehovať zdravotné sestry.
Ležím priviazaný remeňmi za zápästia, lýtka i pás. Do pravej ruky mi hadičkou kvapkala nejaká tekutina. Vedľa stojanu sedel čítajúc noviny chlapík v pyžame, tak sa ho pýtam:
Kde som to?
-Na správnom mieste.
-Nerozumiem, povedz to ináč.
-Nuž čo, keď chceš? Nachádzaš sa na psychiatrii.
-Čože? Však ja nie som blázon!
-Ja viem, ani ja nie, a držia ma tu už tretí mesiac. ( zasmial sa.)
Potom som utíchol a znovu zaspal. Po prebudení ma odviazali a pomohli sadnúť ku stolu s raňajkami. Vôbec som nemal chuť, ale dozeral na mňa už druhý pacient, tak som musel do seba niečo „natlačiť". Keď som dojedol chcel som sa postaviť a málom som padol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


-Čo to do mňa napichali keď nemôžem chodiť (zakričal som nahnevane)
-No vida ,už nám Janko aj kričí, tak injekcie zaberajú. (povedala doktorka, ktorá práve vchádzala do izby.) Sestrička, dajte mu ďalšiu a už ho neuväzujte, ale usteľte mu štvorku, (posteľ zo sieťou) aby nám náhodou v spánku nevypadol.
Na ďalší deň som už „fungoval" takmer normálne a začínali prvé pohovory s lekármi. Zistil som, že na tomto oddelení nemocnice som už štvrtý deň a doviezli ma tu sanitkou z parku, ktorú zavolali mestský policajti po mojom epileptickom záchvate. Ešte som v nemocnici pobudol ďalšie tri dni a po mojom nesúhlase s protialkoholickým liečením ma prepustili a odporučili protialkoholickú ambulantnú liečbu.
Samozrejme, že som tam nešiel.


-A to už prečo? Spýtal som sa.
-Čo som blázon, aby som chodil za cvokárom? Ja som to len vtedy viac prehnal s pitím a málo jedol. Teraz už rok žiadne záchvaty nemám, síce už toľko po krčmách nechodím a doma nepijem vôbec. Sem, tam niekedy do seba pri oslavách, či na uvoľnenie nejaké „pivčo, alebo hrušku" hodím, ale ožrať sa, to už nie. Nikdy. Ja sa dokážem ukontrolovať a nie som žiadny alkoholik, ako mi to nahovárali v nemocnici. Som konzument. Pijem príležitostne a málo. A aj to iba keď ja chcem. Keď nechcem, nepijem aj teraz som triezvy a aha peniaze mám, nie ako hen tí čo žobrú na čučo.


-A porozprával si tento svoj „strašný sen" lekárovi?
-Ešte to by mi chýbalo, určite by ma dali do blázninca. Ty si prvý, ktorému som to povedal.
-???...ďakujem za dôveru, ale čo ja s tým.......Myslím, že by si predsa len mal ísť k lekárovi a jemu to porozprávať.
Potom už hlásili príchod zmeškaného rýchlika, rozlúčili sme sa a mohol som cestovať. Asi po roku som sa dozvedel, že Jano zomrel ,našli ho vo svojom byte mŕtveho, policajti, na upozornenie svojich kolegov, keď prestal chodiť do práce. Neviem príčinu jeho smrti, ale aj tak si myslím, že umrel po .........
Prečo? ??? .....Chcel byť šťastný....mal auto, byt, peniaze, prácu, kamarátov a aj dobrú ženu by si určite našiel.......Tak prečo, svoj život utopil v alkohole????
Ja od tohto stretnutia takmer vždy, keď čakám fajčiac pred stanicou na vlak, si na Jana spomeniem. Stále si robím výčitky či som mu nemal nejako pomôcť. Dá sa to vôbec???

Stanislav Ferenčík

Stanislav Ferenčík

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný Slovenský Sandokan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu